PRAHA, BRATISLAVA. Médiá, ktoré vlastní, dokážu ovplyvniť názory miliónov ľudí. Česká poslanecká snemovňa v stredu schválila zákon o konflikte záujmov, ktorý okrem iného zakazuje členom vlády vlastníctvo médií a tiež obmedzuje zisk dotácií pre firmy, ktoré patria ministrom.
Zákon je však podľa členov strany ANO jasne namierený proti ministrovi financií Andrejovi Babišovi. Čo môže takzvaný lex Babiš zmeniť na českej politickej scéne?

Impéria sa nechce vzdať
„Oligarchovia si budú musieť vybrať: buď členstvo vo vláde, alebo dotácie, verejné zákazky a vlastníctvo médií,“ napísal po schválení zákona na twitteri český premiér Bohuslav Sobotka z ČSSD. Práve jeho strana zmenu zákona navrhla. Babiš tvrdí, že ide o útok naňho. „Jedna partia sa ma snaží donútiť odísť z politiky,“ povedal pre denník Právo.
Ak zákon schváli Senát aj prezident, Babišovi to skomplikuje život, no situáciu to výrazne nezmení. Podľa Hospodářských novín Babišovi stačí, aby majetok právne nevlastnil. Mediálny koncern Mafra aj spoločnosť Agrofert by tak mohol previesť napríklad na rodinných príslušníkov.
Podľa českého politológa Jiřího Peheho sa však Babiš až tak ľahko svojich firiem vzdať nechce. „Agrofert je impérium, ktoré vybudoval sám Babiš. Evidentne nie každému verí, je to zo svojej podstaty človek, ktorý veci rád priamo kontroluje,“ hovorí pre SME.
Český politik je podľa neho pritom už dlhodobo v konflikte záujmov. „Už samotný fakt, že Babiš, druhý najbohatší človek v Českej republike, je ministrom financií, je obrovským konfliktom záujmov. V podstate riadi daňový systém a zároveň má nepriamy vplyv na banky, od ktorých si jeho firmy berú úvery,“ dodáva Pehe.

Ovplyvňuje masy aj médiá
Otázne je teraz najmä jeho vlastníctvo médií. Do portfólia českého ministra financií patria napríklad denníky Lidové noviny, MF Dnes, rádio Impuls či hudobná televízia Óčko.
Podľa servera Hlídacípes.org tak Babišove médiá dokážu ovplyvniť milióny ľudí – mesačne si weby vydavateľstva Mafra pozrie vyše päť miliónov ľudí, tlačené médiá si prečíta takmer 2,5 milióna čitateľov, milión si vypočuje rádio Impulz a ďalších 2,5 milióna divákov mesačne zasiahne Óčko.
Za ovplyvňovanie médií pritom Babiša už viackrát kritizovali. Po tom, čo Babiš prebral viaceré médiá, z ich vedenia odišlo vedenie aj viacerí redaktori.
Nová šéfredaktorka MF Dnes Sabina Slonková dokonca v druhom najčítanejšom denníku vydržala len pol roka. „Ukázalo sa, že nezávislosť je pre ľudí z vedenia Mafry len fráza,“ povedala Slonková po odchode v rozhovore pre Aktualne.cz.
Známy je aj prípad, keď Babiš telefonoval do redakcie Lidových novín, aby sa posťažoval, že o ňom denník nepíše. „Jeho denníky dosť pravidelne rozbiehali kampane proti ostatným politikom v okamihu, keď sa s nimi Babiš dostal do konfliktu,“ pridáva Pehe.
Berlusconi zákony obišiel
Prípady, keď sú politici vlastníkmi médií, sú známe po celom svete. Taliansky parlament v minulosti schválil zákon o konflikte záujmov, ktorý sa mohol dotknúť aj bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Ten vlastní najväčšie talianske vydavateľstvo aj súkromné televízie. Nebol však ako premiér na čele týchto spoločností, a preto ho zákon nijako neobmedzil.
Aj Slovák Pavol Rusko bol v čase založenia strany ANO a volebnej kampane stále spolumajiteľom televízie Markíza. Televíziu vtedy kritizovali za neobjektívne spravodajstvo. Pre politickú kariéru sa vedúcich funkcií mediálnych spoločností vzdal napríklad bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg.
Napriek tvrdším zákonom však podľa Peheho nehrozí, že by na vlastníctve médií padla česká vládna koalícia. „Na druhej strane možno po budúcich voľbách Babiš stratí chuť zostať v politike, aj pre schválenie týchto zákonov,“ dodáva politológ.